Predmetná štúdia sa zaoberá pracovno a sociálnoprávnymi aspektmi zamestnaneckého modelu v opatrovaní podľa súčasnej právnej regulácie v Rakúsku. V roku 2007 bol zákonom o domácom opatrovaní (HBeG) vytvorený samostatný právny základ pre tzv. 24-hodinové opatrovanie, ktoré môže byť vykonávané vo forme samostatne zárobkovej činnosti (živnosť) alebo zamestnaneckého pomeru (pracovná zmluva). V praxi v súčasnosti prevláda model živnosti v spojení s činnosťou sprostredkovateľských agentúr. Zamestnanecký pomer má však značné výhody – tak pre opatrovateľky a opatrovateľov, ako aj pre osoby odkázané na opateru.
Zamestnanecký pomer v opatrovaní je možné vykonávať dvoma spôsobmi: ako zamestnanie v domácnostiach (zamestnávanie súkromnými osobami v domácnosti) alebo ako zamestnanie v neziskových organizáciách. Štúdia poukazuje na rozdiely medzi oboma možnosťami z hľadiska právnej regulácie a jej dôsledkov napríklad na výšku odmeny za vykonanú prácu a iné. Zamestnávanie neziskovými organizáciami sa v mnohých ohľadoch ukazuje ako výhodnejší spôsob.
Štúdia sa tiež kriticky zaoberá problémami súvisiacimi s príliš dlhým pracovným časom a obmedzeným prístupom k niektorým sociálnym dávkam v dôsledku migrácie.
